čo vidím? vidím Ježiša - stále hrozivo toho istého. Vidím armádu mladých ľudí. Vidíš tie kosti? Ja už vidím armádu. Armádu, ktorá je SLOBODNÁ od materializmu. Nad malými kancelárskymi väzeniami len mávnu rukou. Pokoje budú v pondelok ovedovať kaviár a v utorok ohrýzať suché rožky. Ani im to nepríde. Vedia, ako to bolo vlastne s Matrixom, vedia, ako sa písali dejiny. Sú mobilní ako vietor. Sú vlastníctvom národov. Netreba im pasy. Ľudia si píšu ich adresu creuzkou a čudujú sa kde sa tu vlastne vzali. Sú slobodní. A zároveŇ sú otroci všetkým,ktorí žijú v bolesti a špine a smrti. čo vidím? vidím svätosť, ktorá prepaľuje zrak. Deti privádza do smiechu a dospelých do zúrivosti. Už dávno sa prestali hrať na svoju malú integritu: túžia bezvýhradne po hviezdach. Pohŕdajú dobrým, dychtivo prahnú po najlepšom. Až nebezpečne priezrační. Ich motívy su všetky čisté, z každého ich tajného zákutia žiari svetlo. Vášnivo milujú ľudí, láskou uch vyťahujú zo zúfalstva, zachraňujú pred satanskými hrami. Táto armáda položí svoj život za veľkú vec. Milionkrát denne jej vojaci radšej prehrávajú, aby jedného dňa získali odmenu, ktorou im budú slová "Dobre ste slúžili, moji synovia a dcéry." Hrdinovia, ktorí sú rovnako odvážni v pondelok ráno ako v nedeľu v kostole. Nejde im o vlastnú slávu. Len ticho poďakujú do neba a počúvajú davy hučať a revať: TAK POĎ! Je to hudba budúcnosti. Šepot, ktorý píše dejiny, všetko sa otriasa do základov revolucionári znovu snívajú, šuškanda, tajomstvá, tajné sprisahanie ožíva... Je to hudba budúcnosti. Armáda sa hýbe v šíkoch ako jeden Muž. Mladí ľudia, ktorí nútia telá poslúchať. Každý z nich vykryje samým sebou guľku určenú druhému. A tetovanie na chrbte hlása: "Pre mňa je žiť Kristus a zomrieť zisk." Ich obety živia oheň víťazstva v nahor urpiamenom zraku. Víťazi. Mučeníci. Kto ich zastaví? Budú to hormóny? Má šancu neúspech? Môže ich strach vydesiť? Smrť usmrtiť? Generácia, kt. sa modlí horlivo ako na smrteľnej postelim ktorá už nerozpráva, len stená, kričí víťazstvo, plače trpké, horké slzy, a podchvíľou vybuchne do hurónskeho smiechu. Čaká. Trpezlivo, ako na stráži: 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku. Dajú všetko, čo bude treba. Porušia pravidlá. zbavia sa pohodlia a útulnej , teplej priemernosti. Vzdajú sa svojích práv, svojich drahocenných malých chybičiek. Vymsejú sa škatulkám, obídu sa bez všetkého. Reklama nad nimi nemá žiadnu moc, nedrží ich ani Hollywood. A priatelia, čo na nich celé noci tlačia, nedokážu pohnúť ich odhodlaním. Sú strašne cool, vo vnútri sú nebezpečne prítažliví. A čo navonok? Tam im je to takmer jedno. Ich oblečenie rozpráva. Vyzdvihuje, oslavuje. Nie je úkrytom. Dokážu sa vzdať svojej populatiry? Svoj život by položili za druhých. Na lavicu obžalovaných si sadajú namiesto odsúdencov. Vymenia trón za elektrické kreslo. Krvou a potom a slzami, modlia sa za bezsenne noci a dni ako v omámení, modlia sa ,akoby všetko záviselo od Boha a žijú, akoby všetko záviselo od nich. V DNA majú napísané JEŽIŠ (čerpajú z jeho dychu). Ich slová desia škriekajúcich démonov v nákupných centrách. Nepočuje ich priachádzať? Vzdaj poctu týmto iivným hrdinom! Zvolajte všetkých stroskotancov, všetkých čudákov. Tu s iskoru v oku prichádzajú vystrašení a zabudnutí. Vzpraimene a hrdo kráčajú, stromy tlieskajú, mrakodrapy sa sklánajú a vrchy sú len vŕškami pri týchto deťoch inej dimenzie. Modlitbou zvolávajú nebeské šíky a na zem priťahujú starodávny sen o raji. A táto vízia sa splní. Stane sa; príde ľahko; príde skoro. Ako to viem? Jednoducho: túži po nej samo stovrenie, vzdychá po nej Duch, sníva o nej Boh. Jeho dnes je mojím zajtra. Moja hmlistá predtucha je jeho jasným poznaním. A moja zkaríknurá, pošepnutá, neveriaca modltiba vyvolá hromové dunicae strašné "Amen!" koré mrazí v kostiach. "Amen!" trilionov anjelov, hrdinouv viery "Amen!" Krista samého. On je to, kto začal snívať, on je to, kto na konci zvíťazí. Stopercentne! Isto! Z knihy Krvavý mesiac na obzore